Tríbeč – pohorie neďaleko Nitry zahalené mnohými tajomstvami. Vďaka záhadným zmiznutiam a svojmu tvaru (pomyselný trojuholník nachádzajúci sa medzi mestami Nitra, Zlaté Moravce a Partizánske) si v vyslúžil prezývku slovenský bermudský trojuholník. My sme sa do tejto oblasti dostali za účelom výroby série reklamných videí, ktoré budú slúžiť na propagáciu turistického ruchu celého Mikroregiónu Tríbečsko. Videá mali mať jesennú tematiku, takže sme čakali kým si stromy oblečú ten správny šat. Správny okamih nastal začiatkom novembra – mesiaca kedy podľa legiend začínajú miznúť ľudia...

Ešte než sme vyrazili na cestu

V celej oblasti Tríbečska sa nachádza celkom 19 obcí a 8 rôznych turistických top lokalít ako Zubria zvernica, Zámok Topoľčianky či Národný žrebčín. Natočiť to najzaujímavejšie z každej oblasti, v čo najefektívnejšom poradí a v priebehu jedného týždňa, vyzeralo ako celkom tvrdý oriešok. Celá akcia si preto vyžiadala dôkladnú a rozsiahlu domácu prípravu. Odpichli sme sa od zoznamov zaujímavých miest, ktorý nám dodali jednotliví starostovia. Bohužiaľ nedostali sme ho od každej obce, takže sa k slovu dostal aj starý dobrý Google. V tomto bode nám boli nápomocné články na regionálnych stránkach, pretože ani Google mapy nevedia všetko. Okrem toho bolo dôležité počítať s tým, že niektoré lokality sú krajšie za ranného svetla, iné naopak pri západe, niekde potrebujeme viac času, inde ho stačí menej.

Domáca príprava
Domáca príprava

Po úspešnom zaznamenaní všetkých plánovaných bodov sme sa presunuli od mapy turistickej k mape leteckej, aby sme video z každej oblasti mohli oživiť niekoľkými zábermi z dronu (museli sme si overiť kde s ním môžeme, či nemôžeme lietať). Natáčanie malo prebiehať počas lockdownu, takže okrem zoznamov miest, mapám a povoleniu na lietanie s dronom, nesmel chýbať modrý Covid-negativ certifikát a Výpis z OR (aby sme sa mohli voľne pohybovať a pracovať). Nuž a nesmieme zabudnúť na celú foto-video techniku s množstvom batérii a pamäťových kariet.

Strašidelný Tríbeč

Našim základným stanom a prechodným domovom sa stal malebný penzión v meste Topoľčianky. Touto cestou by sme chceli oceniť ochotu majiteľa, ktorý ho otvoril len kvôli nám. Na miesto určenia sme dorazili večer pred začiatkom natáčania za hmlistého počasia. Hoci nebolo veľa hodín, tak ulice zívali prázdnotou a všade vládlo hrobové ticho. Chladné chodby vyľudneného penziónu len dokresľovali strašidelnú atmosféru...

Situácia sa výrazne nezmenila ani ráno, opäť náš čakali vyprázdnené ulice a nízka oblačnosť. Radšej sme teda hodili za hlavu myšlienky na staré legendy a odhodlane sa pustili do práce. Nanešťastie už v prvej obci prišlo zistenie, že plán a teória sú jedna vec, no prax a realita druhá. Niektoré miesta sa totiž nenachádzali na v mape vyznačených lokalitách, ale niekde úplne inde. V týchto situáciách nám boli veľkou pomocou miestni obyvatelia, ktorí nás ochotne nasmerovali správnym smerom. Občas nám dokonca poradili i zaujímavejšie lokality ako sme si vytipovali my. Jednou z nich bola kaplnka uprostred lesa, kam sme sa vybrali na záver prvého dňa. Cesta k nej nebola vyznačená na žiadnej mape, spoliehali sme sa len na popis miestneho lesníka a cítili sme dobrodružstvo.

Strašidelná hmla
Strašidelná hmla

Tma už nebola ďaleko, keď sme sa zahalení hmlou vybrali do neznáma. Rozbahnená cesta viedla čiastočne lesom, čiastočne lúkami, miestami ju pretínal i potok. Z dôvodu časového sklzu sme sa snažili čo najviac priblížiť autom, ale po nejakom čase sme sa na mokrej tráve necítili úplne bezpečne, takže neostávalo iné ako pokračovať po vlastných. Prešli sme len pár metrov a auto za nami už nebolo vidieť.

Nechceli sme sa stratiť, takže sme vytiahli mobily, čo nás ani trochu nepotešilo – žiadny GPS signál, žiadny internet, žiadny telefónny signál. V momente sa naše myšlienky vrátili k záhadným zmiznutiam a premýšľali sme, do akej miery sú legendy o miznúcich ľuďoch v Tríbeči pravdivé.

Naslepo sme putovali úzkym lesným chodníkom a hľadali odbočku ku kaplnke. Rozdeliť sa nepripadalo za daných okolností v úvahu, tak sme spoločne postupovali ďalej, až sa po pol hodine chôdze uprostred lesa vynorila silueta nášho cieľa – kaplnka.

Kaplnka hlboko uprostred lesov
Kaplnka hlboko uprostred lesov

Rýchlo sme natočili, čo bolo treba, aby nás v lese nezastihla tma. Hmla hustla, takže nájsť správnu odbočku z lesa na lúku a na nej auto bolo zložitejšie ako nočný pochod na detských táboroch. Preto nás dosť prekvapilo, keď sme náhodou narazili hubárov - čo myslíte, vybrali sa práve na huby alebo tam blúdia už desiatky rokov?

Čaro zabudnutých obcí a malebnej prírody

Ďalšie dni sa počasie vylepšilo, takže sme dostali možnosť spoznať i krajšiu stránku Tríbečska. Rozsiahle bukové lesy so zlatisto-červenkastým nádychom, potoky, studničky, zrúcaniny hradov, amfiteátre – jednoducho množstvo zaujímavosti, ktoré sa oplatí navštíviť. Veľa obcí sa nachádza uprostred prírody, v údolí obopnutom kopcami, kam vedie nenápadná príjazdovka. Práve v nich sme vzbudzovali pozornosť u miestnych obyvateľov. Nestáva sa veľmi často, že by ich navštívilo auto s „cudzou“ ŠPZ a vyliezol z neho celý kameramanský tím.  Ledva sme do takejto dedinky vošli dolným koncom, tak na hornom už vedeli, že majú návštevu.

Nádherná jesenná príroda Tríbečska
Nádherná jesenná príroda Tríbečska

Na záver trošku turistiky

Posledný deň nás čakali turistické výlety na dve zrúcaniny - Čierny hrad a Hrad Gýmeš. Zatiaľ čo druhý sme zvládli bez problémov, tak prvý nás celkom potrápil za oba, žeby náhoda? Tentokrát sme mali naštudovanú trasu, uložili offline mapu, spísali záchytné body, aby sme v prípade hmly a straty signálu nezablúdili. S „plnou poľnou“ sme sa teda sebavedome vybrali po turistickej značke k Čiernemu hradu. Podľa našich informácií mala cesta trvať 45 minút, čo mala byť pohodová cesta i s technikou v rukách. Realita, po 45 minútach sme prišli na rázcestie, odkiaľ ku hradu zostávalo „ešte“ 45 minút. Kráčali sme teda ďalej strmým, blatistým a striedmo značeným chodníkom. Na mnohých miestach sme sa museli rozhodovali, ktorým smerom budeme postupovať ďalej, čo nám pripomenulo cestu ku kaplnke z prvého dňa. Tesne pod vrcholom kopca sme prechádzali okolo maringotky, povedomej maringotky,... maringotky z filmu Trhlina, natočenom podľa rovnomennej knihy o miznutí ľudí v pohorí Tríbeč.

Maringotka z filmu Trhlina
Maringotka z filmu Trhlina

Síce sme chvíľu pochybovali, ale i k hradu sa nám podarilo šťastne doraziť. Vcelku výrazne sa na ňom podpísal zub času, takže z neho veľa neostalo, no i tak má niečo do seba. Natočili sme si potrebné zábery a vybrali sa na spiatočnú cestu, ktorá bola už podstatne lepšie značená. Nenápadne sa ponúka vtieravá myšlienka – náhoda alebo zámer?

Práca ešte nekončí

Z týždňového pobytu v Tríbečsku sme si okrem tajomnej atmosféry a zablatených topánok priniesli hodiny a hodiny záberov – podkladov pre výsledné videá. Pomaly sa teda blížime do finále, ale cieľová rovinka je ešte ďaleko. Začína proces triedenia, hľadania, skladania a ladenia detailov, aby výsledné videa za krátky čas ukázali krásu vybraných lokalít. Dúfame, že našou prácou prispejeme k zvýšeniu povedomia o tomto mikroregióne a zlepšeniu turistického ruchu v ňom. No a to, či v Tríbeči naozaj miznú ľudia alebo nie, necháme na vás a vašej fantázii.

Pod článkom nájdete krátku upútavku a všetky zostrihané videá si môžete pozrieť pozrieť na Youtube kanáli.

Video