Keď Palinovi zazvoní telefón a zistí, že mu volá Zuzana Crocker (šéfredaktorka magazínu Break), tak to vždy znamená, že sa budú diať veľké veci. Väčšina z Vás si možno povie Break, čo na tom může byť veľkého, no svetom hýbu i maličkosti a pre nás to bol určite nezabudnuteľný zážitok. Ale pekne po poriadku.

Začíname v momente, kedy sa pripravovalo najnovšie vydanie Breaku a Zuzane tesne pred uzávierkou chýbala modelka do pravidelnej rubriky Vychádzajúca hviezda. Pri hľadaní inšpirácie si spomenula práve na Palina, ktorý sa okrem iného venuje i fotografovaniu modeliek. Nejakú tú spoluprácu už na konte mali a nesklamal ani tentokrát. Okamžite mu na myseľ prišla Nikola Hašová, s ktorou už pár fotení absolvoval a vedel, že je nielen spoľahlivá, ale i ochotná kvôli fotkám pricestovať z Českej republiky.

Až doteraz nie je vlastne na tomto príbehu vlastne nič zaujímavé, to ešte len príde. Kameňom úrazu sa stalo práve to docestovanie, pretože ak si spomínate v máji sme sa nachádzali v núdzovom stave a všetky naše hranice boli zavreté, z čoho vyplýva, že Niki sa v Žiline asi len tak neobjaví. Tik, tok, uzávierka sa pomaly blížila a s ňou i nutnosť vymyslieť alternatívu s inou modelkou. V priebehu realizácie náhradného fotenia sa nám však podarilo zistiť, že o polnoci by sa mali otvoriť hranice s Českou republikou a Niki bez váhania naplánovala cestu.

Jej ochota docestovať uprostred noci Zuzanu zaujala natoľko, že sa rozhodla posunúť uzávierku Breaku do skorých ranných hodín. Dokonca i samotná tlač časopisu šla odložiť.

Článok vznikol z telefonického rozhovoru kým Niki cestovala. Palinozatiaľ dofotil druhú modelku, pre istotu, keby náhodou niečo nevyšlo. O jedenástej večer sme mali hotové prvé fotenie a po krátkej pauze na kávu nám už o jednej ráno sedela v aute  Niki a šlo sa opäť fotiť. Prípravy a líčenie zabrali približne hodinu, takže fotenie začalo reálne niekedy po druhej hodine a trvalo skoro 4 hodiny, kedy sa experimentovalo v exteriéri aj interiéri, pracovalo sa s kontrastom svetla a tmy i so žiarou reflektorov drahých áut. Fotenie v noci je síce po technickej stránke podstatne náročnejšie, no rozhodne kreatívnejšie a dodáva fotkám jedinečnú atmosféru. Keďže nikto zo zúčastnených nebo na tak dlhý deň pripravený, tak nebolo zrovna najjednoduchšie ani po ľudskej stránke a dalo nám všetkým poriadne zabrať. Človeku sa ale taká príležitosť nenaskytne každý deň, takže sme si ho zároveň všetci užili a popustili uzdu svojej kreativity, aby výsledok stál za to. Či sa nám to podarilo alebo nie môžete posúdiť sami :).

Samotným fotením ale nebolo ešte všetkému koniec. Po 4 hodinách vymýšľania, pobehovania sem a tam (pretože presne tak môže pre nezainteresovaného človeka vyzerať hľadnie dokonalého záberu), čakalo ešte spracovanie výsledných fotografií. Teda aspoň tých, ktoré potrebovala Zuzana k článku. Dohodli sa na tom, že do tlače pôjdu iba dve, čo síce nie je moc, ale i tým dvom fotografiam musíte venovať nejaký ten čas a niekoľko úprav. O šiestej ráno, kedy by ste najradšej kontinuálne padli do postele, sa i to zdá byť veľa. Každopádne o ďalšie dve hodiny a pár byrokratických úkonov neskôr bolo vydanie Breaku pripravené na tlač a my sme si pridali do zbierku historku o tom ako sa raz v čase korony uprostred noci po otvorení hraníc fotilo do pánskeho magazínu.